Život Prešova
online
online
Banícka akadémia v Banskej Štiavnici oslavuje 250 rokov
12.12.2012 Banská Štiavnica
Viedeň/Bratislava 12. decembra (TASR) - Cisárovná Mária Terézia vydala pred 250 rokmi rozhodnutie o zriadení Baníckej akadémie (Bergakademie) v Banskej Štiavnici.
Rozhodnutie Márie Terézie pochádza z 13. decembra 1762. Uvádza sa v ňom, že Banská Štiavnica bola komisiou uznaná za najvhodnejšie mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Pôvodné rozhodnutie o umiestnení školy v Prahe skúsená žena a matka zmenila, pretože prostredie Prahy by podľa nej študentov príliš rozptyľovalo množstvom ponúkanej zábavy.
V uhorskom banskom meste boli poruke banské, stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, štangenkunsty (čerpacie zariadenia s kývavým pákovým prevodom). Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické prednášky a poslucháči si môžu najrýchlejšie overiť svoje teoretické poznatky, uvádzalo sa v správe Komisie na zriadenie vysokej školy.
Úvod do baníckeho umenia
Ako prvá bola 13. júna 1763 založená katedra chémie a mineralógie. Jej prvým profesorom sa stal Mikuláš Jacquin, rodák z holandského Leydenu. Prednášať začal začiatkom septembra 1764. Prednášky navštevovalo 40 záujemcov o banské štúdium. Druhá katedra bola zriadená v roku 1765, zabezpečovala výuku v odbore mechanika a hydraulika. Prvým profesorom tejto katedry sa stal Mikuláš Poda. V roku 1770 pribudla tretia katedra, banské umenie a banské právo a škola dostala názov Banícka akadémia. Za prvého profesora tejto katedry bol menovaný Christoph Traugott Delius.
Poslucháčom Baníckej akadémie sa mohol stať uchádzač, ktorý dovŕšil 18 rokov, absolvoval aspoň gymnázium a jednoročnú, od roku 1797 dvojročnú prax. Prax bola potrebná aj vtedy, ak išlo o absolventa univerzity. Školské a laboratórne potreby a pomôcky dostali poslucháči zdarma, neplatilo sa ani za prednášky. Po skončení trojročného štúdia nasledovala ročná prax v baniach, hutách alebo v mincovni. Na akadémii bol zavedený presný skúšobný systém a vyhotovovali sa klasifikačné výkazy. Počas praxe na konci štúdia museli študenti vypracovať písomné práce. Udelenie absolutória bolo viazané na splnenie praktickej úlohy priamo vo výrobe.
Profesor Delius vypracoval učebnicu Úvod do baníckeho umenia, ktorá bola preložená aj do francúzštiny a nemčiny a používali ju až do druhej polovice 19. storočia, pretože prevyšovala všetky dovtedy napísané príručky. Význam Baníckej akadémie presahoval hranice bývalej monarchie. Jej profesori nadväzovali vedecké kontakty s odborníkmi v zahraničí a svojimi technickými objavmi dokumentovali vysokú úroveň slovenského baníctva a rozvoj všetkých vedeckých disciplín. Výsledky ich výskumov alebo správy o nich boli publikované nielen v odborných časopisoch habsburskej ríše, ale aj v zahraničných časopisoch.
250. výročie založenia Baníckej akadémie, ktorá bola prvou školou svojho druhu na svete, oslávila Banská Štiavnica v októbri 2012.
Rozhodnutie Márie Terézie pochádza z 13. decembra 1762. Uvádza sa v ňom, že Banská Štiavnica bola komisiou uznaná za najvhodnejšie mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Pôvodné rozhodnutie o umiestnení školy v Prahe skúsená žena a matka zmenila, pretože prostredie Prahy by podľa nej študentov príliš rozptyľovalo množstvom ponúkanej zábavy.
V uhorskom banskom meste boli poruke banské, stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, štangenkunsty (čerpacie zariadenia s kývavým pákovým prevodom). Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické prednášky a poslucháči si môžu najrýchlejšie overiť svoje teoretické poznatky, uvádzalo sa v správe Komisie na zriadenie vysokej školy.
Úvod do baníckeho umenia
Ako prvá bola 13. júna 1763 založená katedra chémie a mineralógie. Jej prvým profesorom sa stal Mikuláš Jacquin, rodák z holandského Leydenu. Prednášať začal začiatkom septembra 1764. Prednášky navštevovalo 40 záujemcov o banské štúdium. Druhá katedra bola zriadená v roku 1765, zabezpečovala výuku v odbore mechanika a hydraulika. Prvým profesorom tejto katedry sa stal Mikuláš Poda. V roku 1770 pribudla tretia katedra, banské umenie a banské právo a škola dostala názov Banícka akadémia. Za prvého profesora tejto katedry bol menovaný Christoph Traugott Delius.
Poslucháčom Baníckej akadémie sa mohol stať uchádzač, ktorý dovŕšil 18 rokov, absolvoval aspoň gymnázium a jednoročnú, od roku 1797 dvojročnú prax. Prax bola potrebná aj vtedy, ak išlo o absolventa univerzity. Školské a laboratórne potreby a pomôcky dostali poslucháči zdarma, neplatilo sa ani za prednášky. Po skončení trojročného štúdia nasledovala ročná prax v baniach, hutách alebo v mincovni. Na akadémii bol zavedený presný skúšobný systém a vyhotovovali sa klasifikačné výkazy. Počas praxe na konci štúdia museli študenti vypracovať písomné práce. Udelenie absolutória bolo viazané na splnenie praktickej úlohy priamo vo výrobe.
Profesor Delius vypracoval učebnicu Úvod do baníckeho umenia, ktorá bola preložená aj do francúzštiny a nemčiny a používali ju až do druhej polovice 19. storočia, pretože prevyšovala všetky dovtedy napísané príručky. Význam Baníckej akadémie presahoval hranice bývalej monarchie. Jej profesori nadväzovali vedecké kontakty s odborníkmi v zahraničí a svojimi technickými objavmi dokumentovali vysokú úroveň slovenského baníctva a rozvoj všetkých vedeckých disciplín. Výsledky ich výskumov alebo správy o nich boli publikované nielen v odborných časopisoch habsburskej ríše, ale aj v zahraničných časopisoch.
250. výročie založenia Baníckej akadémie, ktorá bola prvou školou svojho druhu na svete, oslávila Banská Štiavnica v októbri 2012.
0
www.ZIVOTPO.sk
